Hrad založili koncom 13. alebo začiatkom 14. storočia Kačičovci. Bol stavaný z čadičových kvádrov, ktoré boli ťažené priamo v hradnom kopci. Pri stavbe bol odkrytý i známy „kamenný vodopád“. V roku 1310 sa stal majetkom Matúša Čáka. Po rozpade jeho dŕžav daroval Karol Róbert Šomošku Tomášovi Sečénimu. V roku 1461 ho kráľ daroval Orságovcom a Lošonciovcom. Od roku 1554 po strate Fiľakova patril k prvej línii protitureckých hradov. V roku 1573 hrad obsadili osmanské vojská pod vedením fiľakovského bega Aliho. Turci hrad držali až do roku 1596, kedy pred jednotkami Valentína Prepoštváryho ustúpili. Po smrti majiteľky hradu Anny Lošonciovej sa stal majetkom Žigmunda Forgáča. V roku 1618 bol na príkaz krajinského snemu hrad opevnený, renovácia prebehla v rokoch 1547 – 1655. Po porážke povstania Františka II. Rákociho, ktorého vojská hrad v roku 1703 dobyli, bol cisárskym vojskom zbúraný.

V západnej časti CHKO, asi 2 km od obce Šiatorská Bukovinka, sa nachádza NPR Šomoška. Patrí k najstarším chráneným územiam Cerovej vrchoviny. Leží medzi vrchom Šiator a náhornou plošinou Mačacia. V rezervácii, ktorá pre svoje atraktivity, najmä čadičový vodopád ako aj hrad, bol v roku 1990 otvorený náučný chodník o dĺžke 1,6 km a prevýšení 106 m. V roku 2000 bol rekonštruovaný z prostriedkov Phare-Credo. Jeho cieľom je poukázať na hodnoty živej a neživej prírody rezervácie.

Kameňolom Mačkaluk sa nachádza cca 2 km východne od obce Šiatorská Bukovinka v západnej časti CHKO Cerová vrchovina, v tesnom susedstve ŠPR Šomoška. Lom otvorili v roku 1880 za účelom ťažby bazaltu. V 20-tych rokoch 20-teho storočia postavili úpravárenskú linku vyťaženého kameňa a železnicu o rozchode 760 mm, ktorou surovinu vyvážali do Maďarska. Najväčší rozmach ťažby nastal koncom 30-tych rokov.